Zápisky z ciest

Doobeda trávim ešte s chalanmi, Marekom a Romanom. Berú ma na raňajky do jednoho mäsiarstva, kde zároveň aj varia. Taký bufet na stojáka. Spomienka na staré časy. A tak si zavčas ráno dávame ozaj dobrú kapustovú polievku. Ukazujú mi Rumburk. Obaja sú učitelia. Navštevujeme aj školu kde Marek učí. Mám rád tieto staré secesné budovy. Majú dušu. V škole na chodbách to vyzerá ako zo starého českého filmu. Všade vitríny s rôznymi exponátmi.

Posledný deň u rodičov v Kostelci. Dnes vyrážam do Rumburku. Je to najsevernejšie miesto môjho turné a mám pocit, že aj Čiech. Mesto neďaleko nemeckých hraníc. Lúčim sa teda zo všetkými a vyrážam dosť neskoro, až niekedy okolo obeda. Chcem sa ešte zastaviť v Pardubiciach a zahrať si tam na ulici. Tentokrát ale s povolením. Som trošku v časovom sklze ale hádam to zvládnem. Prichádzam na úrad, vysveľujem, čo potrebujem.

Dávam sa pomaly dokopy a každý deň, je to trochu lepšie. Už ani hrdlo nebolí. Doobeda vymieňam žiarovky na aute. Predné ľavé stretávacie, predné pravé diaľkové a zadné ľavé brzdové.
Dnešný koncert bol nejaký smutnejší. Ani sa mi rozprávať veľmi nechcelo. Iba hrať. Vyhrať a vyspievať sa zo všetkého.
Večer sa vraciame z koncertu a na jednej strane zapadá slnko a na druhej vychádza mesiac. Je spln. Prekrásne divadlo, ktoré pohlo mojou dušou.

Dnes doobeda si to namierim do parku v Kostelci a budem trochu zbierať sily na ďalšie dni turné. Hranie na ulici dnes vynechávam, treba sa mi ozaj trošku zregenerovať. Únava robí svoje. Spím, vstávam a zasa spím, nejako sa neviem prebrať. Takže sa idem trochu parkať, prejsť bosý po tráve, možno aj pospať si niekde pod stromom. Vraciam sa ako tak oddýchnutý. Je čas ísť do Pardubíc.

Ráno ešte prichádzajú pán Ceral a Gábina, ľudia, ktorí boli včera na koncerte. Prebieha príjemné nedeľné dopoludnie a veľa sa smejeme.Odchádzam pred obedom aby som bol na pravé poludnie v Kostelci.

Stránky